Svensk ordbok 2009, webbversion
voja
[
våj
`
a
]
verb
~de ~t
voj·ar
●
säga voj
komm.
hon slog ihop händerna och vojade
voja (över ngt/SATS)
sedan ca 1700
till fi. interj.
voi
Subst.:
vbid1-393251
vojande