Svensk ordbok 2009, webbversion
svekoma
´
n
substantiv
~en ~er
sveko·man·en
●
svenskhetsivrare
särsk. i Finland
land.
psykol.
yrk.
JFR
cohyponym
fennoman
sedan 1821
till medeltidslat.
Sue
´
cus
’svensk’ och grek.
mani
´
a
’vurm’