Svensk ordbok 2009, webbversion

stym`pare substantiv ~n äv. vard. stymparn, plur. ~, best. plur. stymparna stymp·ar·en●klåpare vard.psykol.yrk.sedan 1635jfr fornsv. stympare ’usling’; av lågty. stümpere ’krympling; stackare’; till stump