Svensk ordbok 2009, webbversion
rubank
[
ru
`
-
el.
ru
´
-
]
substantiv
~en ~ar
rubank·en
●
större handhyvel för planhyvling
verkt.
sedan 1676
av lågty.
rubank
med samma betydelse, till
ruh
’ojämn’ och
bank
’bänk’; jfr
2
rocka