Svensk ordbok 2009, webbversion
re
`
dobogen
adjektiv
redoboget redobogna
redo|bogn·are
●
redo och villig
ngt åld.
admin.
psykol.
sedan 1385
Klosterläsning
fornsv.
reþoboin
, till
reþa
’beredskap’ och
boin
’färdig’; jfr
1
reda
,
reds