Svensk ordbok 2009, webbversion
människovän
[
män
`
i∫o-
]
substantiv
~nen ~ner
männ·isko|vänn·en
●
person som är vänligt inställd till sina medmänniskor och gärna bistår dem i svårigheter
psykol.
yrk.
JFR
cohyponym
filantrop
sedan ca 1710