Svensk ordbok 2009, webbversion
människokännare
[
män
`
i∫o-
]
substantiv
~n
äv. vard.
människokännarn
,
plur.
~
,
best.
plur.
människokännarna
männ·isko|känn·ar·en
●
person med god människokännedom
psykol.
yrk.
sedan 1779