Svensk ordbok 2009, webbversion
kuckelu
`
ra
verb
~de ~t
kuckelur·ar
●
kuckla
vard.
komm.
de satt och kuckelurade för sig själva
kuckelura (med ngn) (om ngt/SATS)
sedan 1769
jfr sv. dial.
kukulera
med samma betydelse
Subst.:
vbid1-897223
kuckelurande