Svensk ordbok 2009, webbversion
kompa
[
kåm
`
-
]
verb
~de ~t
komp·ar
●
ackompanjera
vard.
musik
hon kompade dem på gitarr
kompa (ngn) (på ngt)
sedan 1947
till
ackompanjera
Subst.:
vbid1-211951
kompande
,
vbid2-211951
kompning
;
komp