Svensk ordbok 2009, webbversion
huvudstol
[
hu
`
v-
äv.
huv
`
-
]
substantiv
~en ~ar
huvud|stol·en
●
kapitalbelopp som ränta beräknas på
ngt åld.
ekon.
sedan 1450
Stockholms Stads Jordebok 1420–1474
fornsv.
hovudhstol
; till
stol
i bet. ’grundval’