Svensk ordbok 2009, webbversion
hortikultu
´
r
substantiv
~en
horti·kult·ur·en
●
trädgårdsskötsel och trädgårdsodling
särsk. betraktad som konst el. vetenskap
trädg.
sedan 1753
till lat.
hor
´
tus
’trädgård’ och
cultu
´
ra
’odling’