Svensk ordbok 2009, webbversion
furor
el.
furore
furore
[
-å
´
r
]
substantiv
,
ingen
böjning
fur·or(e)
●
mycket stor succé
ngt åld.
serv.
hon gjorde furor med sitt virtuosa pianospel
sedan ca 1830
av ita.
furore
, lat.
fur
´
or
’raseri’; jfr
furie