Svensk ordbok 2009, webbversion
drank
substantiv
~en
drank·en
●
urkokad mäsk vid brännvinstillverkning
förr anv. som kreatursfoder
kokk.
○
äv.
dåligt brännvin
sedan 1659
av lågty.
drank
’dryck’; besl. med
3
dricka
,
drink