Svensk ordbok 2009, webbversion
blemm
`
a
substantiv
~n blemmor
blemm·an
●
liten blåsa i huden
med.
JFR
cohyponym
finne 2
cohyponym
1
plita
cohyponym
kvissla
sedan 1430–50
Fem Mose böcker
fornsv.
blema
; ur en indoeur. ordrot med bet. ’svälla’