Svensk ordbok 2009, webbversion
apokope
[
apå
´
-
el.
apå
`
-
]
substantiv
~n
apo·kop·en
●
bortfall av ljud eller stavelse i ordslut
språkvet.
JFR
cohyponym
synkope
sedan 1868
ur grek.
apokope
´
’borthuggning’